Domov
Domov
Vyhľadávanie
Informácie
Agenda
Agenda
Spisy
Opatrenia
Prokuratúry
Súdne konania
Monitoring
Príbehy
Príbehy
Aktuality
Aktuality
Správy
Pre médiá
V médiách
Oznamy
Oznamy
Pomoc Ukrajine
Koronavírus
Monitoring
Monitoring
Zariadenia sociálnych služieb
Psychiatrické zariadenia
Kalendár
Kalendár
Vyhľadávanie:
Nástroje
#
Web
Príbehy
Osamelej matke po mozgovej porážke odobrali deti s autizmom, dcérin stav sa rapídne zhoršil
Príbeh 35/2022 - Správa o činnosti komisára pre osoby so zdravotným postihnutím za rok 2022
štvrtok 04.08.2022
piatok 27.01.2023
Osamelej matke po mozgovej porážke odobrali deti s autizmom, dcérin stav sa rapídne zhoršil
Jednou z dôležitých funkcií štátu v rámci rodinnej politiky je poskytovať pomoc rodičom pri zabezpečovaní starostlivosti o dieťa. Vyplýva to aj z Ústavy Slovenskej republiky, keďže tento záväzok pomoci je súčasťou základných práv a slobôd. Štát pritom poskytuje nielen finančnú pomoc, ale aj pomoc pri riešení rôznych nepriaznivých životných situácií formou širokého spektra podporných služieb. Na pomoc štátu môže byť rodič odkázaný zvlášť v situácii, keď je osamelým rodičom, ak nemá podporu širšej rodiny alebo komunity, ak sa stará o deti s ťažkým zdravotným postihnutím, alebo ak je sám osobou so zdravotným postihnutím. Je však štát schopný v rámci systému služieb, ktoré má vybudované, poskytnúť pomoc aj v prípade, keď sa stretne viacero vyššie spomenutých faktorov naraz? Dokáže sa centrum pre deti a rodiny postarať o dieťa s ťažkým autizmom lepšie ako rodič? Môže byť vážne zhoršený zdravotný stav rodiča dôvodom na odňatie detí z jeho osobnej starostlivosti? Je štát skutočne pripravený a schopný pomáhať rodičovi so zhoršeným zdravotným stavom so starostlivosťou o dieťa v súlade s najlepším záujmom dieťaťa? Aká je realita?
Príbeh 35/2022 - Správa o činnosti komisára pre osoby so zdravotným postihnutím za rok 2022
štvrtok 04.08.2022
piatok 27.01.2023
Aj tieto otázky sme si museli položiť v prípade matky Sylvie, ktorá prekonala náhlu mozgovú príhodu s trvalými následkami a jej dvoch maloletých detí s autizmom.
Pani Sylvia ostala po náhlej mŕtvici v takom zdravotnom stave, že ako osamelá matka bez podpory širšej rodiny už nedokáže fyzicky zabezpečovať starostlivosť o svoje dve deti, ktoré obe majú autizmus
a vyžadujú si náročnú starostlivosť. Sama si tiež nevie zaplatiť domácu opatrovateľskú službu alebo výpomoc, keďže sa vzhľadom na trvalé následky nevie vrátiť do zamestnania, a tým pádom je po finančnej stránke odkázaná na podporu štátu vo forme invalidného dôchodku.
Štát jej navrhol jediné riešenie, a to umiestniť deti do ústavnej starostlivosti v centre pre deti a rodinu na strednom Slovensku, a teda súd jej rozhodnutím deti z osobnej starostlivosti odňal. Pani Sylvia nenamietala, pretože sa cítila vinná za svoju fyzickú nespôsobilosť sa o deti ďalej starať, a zároveň povinná byť vďačná za akúkoľvek pomoc.
Zmierila sa s tým, že nedokáže svoje deti pravidelne navštevovať, lebo zariadenie je vzdialené skoro 200 km od jej bydliska a ona takú dlhú cestu vzhľadom na zdravotný stav nezvládne.
Zmierila sa aj s tým, že už viac nemá dosah na ich výchovu a dennú starostlivosť o ne, pretože síce o svoje rodičovské práva neprišla, ale centrum nemá kapacitu na dennej báze konzultovať prístup k deťom s ich rodičom. Všetko prijala, lebo dostala také usmernenie, že iné riešenie nie je, a pokiaľ sa jej to nepozdáva, môže si deti zobrať domov, ale následne sa bude zodpovedať za prípadné zanedbanie starostlivosti o svoje deti.
Pani Sylvia tak svoje deti videla za 4 roky osobne len párkrát, pričom počas pandémie ochorenia COVID-19 to nebolo možné vôbec.
Nemala ani kontakt so svojimi deťmi cez telefón alebo videohovor, lebo na ich zabezpečovanie centrum taktiež vraj nemá kapacitu. Centrum vnímalo ako postačujúce, že matke občas pošle fotky detí a telefonicky jej o nich poskytne základné informácie.
Čo však už pani Sylvia nezniesla, bolo vidieť výrazný regres u dcéry. Oproti synovi má ťažšiu formu autizmu aj stupeň mentálnej retardácie. Dcéra postupne stratila hygienické návyky, schopnosť chodiť do školy či vonkajšieho prostredia, pričom nastal celkový úpadok kvality jej života.
Navyše, začala mať výrazné sebapoškodzujúce prejavy, ktoré však centrum vyriešilo tak, že jej natrvalo začalo fixovať ruky pod vrchným oblečením, čo viedlo k tomu, že prestala používať ruky úplne: nehrá sa, nekreslí, neumýva sa, nekonzumuje s pomocou rúk stravu a podobne
.
Po dlhom rozhovore s pani Sylviou sme získali také informácie, že sa nám nechcelo veriť, že situácia môže byť až taká zlá, ako ju opisuje, zvlášť pod dozorom štátu. Osobne sme preto navštívili centrum a zistili sme, žiaľ, že pani Sylvia ani v najmenšom nepreháňa.
Len preto, že pani Sylvia utrpela ťažkú mozgovú porážku, fakticky prišla o svoje deti.
Štát ich pred viac ako 4 rokmi umiestnil do centra, pričom odvtedy situáciu ani neprehodnocoval, ani nehľadal vhodnejšie riešenie. Deti v zásade vytrhol z ich domova a nevykonával žiadne kroky, aby sa deti mohli do svojej rodiny vrátiť, či aspoň mali so svojou matkou čo najužšiu väzbu.
Navyše, starostlivosť zabezpečovaná centrom nespĺňa požiadavky poskytovania starostlivosti v ich najlepšom záujme a neposkytuje podmienky na dosiahnutie čo najlepšieho vývoja a zdravia. Práve naopak, najmä dcéra pani Sylvie výrazným spôsobom stráda, čo sa kvality života týka, v porovnaní so starostlivosťou, ktorú dostávala v domácom prostredí. Nielenže jej centrum ako dieťaťu s ťažkou formou autizmu nebolo schopné za 4 roky vytvoriť vhodné podmienky a prijať primerané úpravy, ako je napríklad ochrana pred hlukom, na ktorý je extrémne citlivé a zhoršuje to uňho prejavy sebapoškodzovania, ale ako riešenie týchto negatívnych dôsledkov v jeho správaní zvolilo extrémne nehumánne riešenie vo forme faktického zbavenia dieťaťa funkcie rúk.
Ktoré články Dohovoru boli porušené:
Článok 7 - Ochrana detí so zdravotným postihnutím
Článok 15 - Ochrana pred mučením alebo krutým, neľudským či ponižujúcim zaobchádzaním alebo trestaním
Článok 17 - Ochrana integrity osobnosti
Článok 19 - Nezávislý spôsob života a začlenenie do spoločnosti
Článok 23 - Rešpektovanie domova a rodiny
Článok 25 - Zdravie
Dohovor v Článku 7 zdôrazňuje potrebu zabezpečiť deťom so zdravotným postihnutím plné využívanie všetkých ľudských práv a základných slobôd na rovnakom základe s ostatnými deťmi a konaní o akejkoľvek veci týkajúcej sa dieťaťa so zdravotným postihnutím vnímať ako prvoradý najlepší záujem dieťaťa.
Podľa Článku 15 Dohovoru nikto nesmie byť vystavený mučeniu ani krutému, neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu. Štát sa zaväzuje prijať všetky účinné legislatívne, správne, súdne alebo iné opatrenia, aby sa na rovnakom základe s ostatnými zabránilo mučeniu alebo krutému, neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu osôb so zdravotným postihnutím.
Podľa článku 17 Dohovoru každá osoba so zdravotným postihnutím má právo na rešpektovanie svojej fyzickej a duševnej integrity na rovnakom základe s ostatnými.
Článok 19 Dohovoru zaväzuje štát uznať rovnaké právo všetkých osôb so zdravotným postihnutím žiť v spoločenstve s rovnakými možnosťami voľby na rovnoprávnom základe s ostatnými a prijať účinné a primerané opatrenia, ktoré umožnia plné využívanie tohto práva osobami so zdravotným postihnutím a ich plné začlenenie a zapojenie do spoločnosti. Štát sa zaväzuje zabezpečiť aby osoby so zdravotným postihnutím neboli nútené žiť v určitom konkrétnom prostredí a poskytnúť im na tento účel vhodné podporné služby.
V oblasti ochrany rodiny Dohovor v Článku 23 zaväzuje štát poskytnúť osobám so zdravotným postihnutím primeranú pomoc pri výkone ich povinností spojených s výchovou detí, vrátane včasné a úplné informácie, služby a podporu. Deťom so zdravotným postihnutím má štát garantovať rovnaké práva, pokiaľ ide o život v rodinnom prostredí. Zároveň platí, že dieťa nesmie byť v nijakom prípade oddelené od svojich rodičov v dôsledku jeho zdravotného postihnutia alebo zdravotného postihnutia jedného či obidvoch rodičov.
Vo vzťahu k ochrane zdravia osôb so zdravotným postihnutím Dohovor v Článku 25 zaväzuje štát uznať ich právo na dosiahnutie najlepšieho možného zdravia bez diskriminácie na základe zdravotného postihnutia, pričom štát musí poskytovať zdravotnú starostlivosť, ktorú osoby so zdravotným postihnutím vrátane detí a starších osôb špecificky potrebujú v dôsledku svojho zdravotného postihnutia, a to vrátane včasného zistenia, prípadne intervencie a služby určené na minimalizáciu alebo prevenciu ďalšieho zdravotného postihnutia.
Už v rámci osobnej návštevy centra pre deti a rodiny na strednom Slovensku sme upozornili na to, že
trvalá fixácia rúk dcéry pani Sylvie spôsobom, ako je realizovaná, je možné označiť za neľudské a ponižujúce zaobchádzanie a centrum musí nájsť menej invazívny a šetrnejší spôsob vo vzťahu k jej fyzickej a psychickej integrite, ako jej zabrániť v sebapoškodzovaní.
Zároveň sme centrum upozornili na nevhodnosť podmienok, v ktorých je vzhľadom na svoju diagnózu autizmus umiestnená, a nedostatky v realizácii primeraných úprav, ako je napríklad ochrana pred hlukom, ktorý ju extrémne dráždi, ako aj pred rušivými externými vplyvmi zo strany ďalších detí. Vo vzťahu k zabezpečeniu kontaktu detí s matkou sme centrum upozornili, že je
neprijateľné, že deti sú od svojho domova vzdialené 200 km, a že centrum s úradom práce nehľadajú vhodnejšie riešenie
. V tomto smere sme centru pre deti a rodiny v súčinnosti s úradom práce, sociálnych vecí a rodiny uložili opatrenia na nápravu.
OPATRENIA NA NÁPRAVU
Centrum pre deti a rodiny v súčinnosti s úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Okamžité upustenie od nepretržitej fixácie rúk maloletej pod oblečením.
Okamžité vytvorenie primeraných úprav pri zabezpečovaní starostlivosti o maloletú, zodpovedajúcich jej individuálnym potrebám vzhľadom na dôsledky zdravotného postihnutia (najmä hlučnosť prostredia, absencia zmysluplných aktivít s vhodným terapeutickým účinkom).
Zabezpečenie pravidelného priameho kontaktu matky s maloletými deťmi.
Nájdenie vhodnejšieho zariadenia zabezpečujúceho starostlivosť o deti bližšie k bydlisku matky, resp. iniciovanie zmeny formy starostlivosti o maloleté deti smerom k navráteniu detí do starostlivosti matky.
Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny v súčinnosti s úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Vykonanie hĺbkovej kontroly stavu zabezpečovania starostlivosti o deti so zdravotným postihnutím v centre pre deti a rodiny.
Iniciovanie zmien v systéme starostlivosti o deti v podmienkach ústavnej starostlivosti tak, aby poskytovaná starostlivosť zodpovedala najlepšiemu záujmu každého dieťaťa vzhľadom na jeho individuálne špecifické potreby.
VYHODNOTENIE OPATRENÍ
K 10. marcu 2023
V čase uzávierky Správy o činnosti komisára pre osoby so zdravotným postihnutím za rok 2022 ku dňu 10. marca 2023 sme nemali spätnú informáciu o splnení uložených opatrení aj vzhľadom na ich priebežné ukladanie z našej strany (najprv ústnou formou počas šetrenia, písomná forma so žiadosťou o spätnú informáciu bude nasledovať v roku 2023).
Zároveň sme si ale nevyhnutne položili otázku, ako je vlastne štát pripravený poskytovať rodičom a ich deťom dostupnú pomoc v krízových situáciách, akou bola táto, a či je táto pomoc aj dostupná, resp. v súlade ľudskoprávnymi štandardmi. Odpovede bude náš úrad hľadať v hĺbkovom prieskume tejto problematiky.
Detail
Príbeh 35/2022 - Správa o činnosti komisára pre osoby so zdravotným postihnutím za rok 2022
štvrtok 04.08.2022
piatok 27.01.2023
Osamelej matke po mozgovej porážke odobrali deti s autizmom, dcérin stav sa rapídne zhoršil
Jednou z dôležitých funkcií štátu v rámci rodinnej politiky je poskytovať pomoc rodičom pri zabezpečovaní starostlivosti o dieťa. Vyplýva to aj z Ústavy Slovenskej republiky, keďže tento záväzok pomoci je súčasťou základných práv a slobôd. Štát pritom poskytuje nielen finančnú pomoc, ale aj pomoc pri riešení rôznych nepriaznivých životných situácií formou širokého spektra podporných služieb. Na pomoc štátu môže byť rodič odkázaný zvlášť v situácii, keď je osamelým rodičom, ak nemá podporu širšej rodiny alebo komunity, ak sa stará o deti s ťažkým zdravotným postihnutím, alebo ak je sám osobou so zdravotným postihnutím. Je však štát schopný v rámci systému služieb, ktoré má vybudované, poskytnúť pomoc aj v prípade, keď sa stretne viacero vyššie spomenutých faktorov naraz? Dokáže sa centrum pre deti a rodiny postarať o dieťa s ťažkým autizmom lepšie ako rodič? Môže byť vážne zhoršený zdravotný stav rodiča dôvodom na odňatie detí z jeho osobnej starostlivosti? Je štát skutočne pripravený a schopný pomáhať rodičovi so zhoršeným zdravotným stavom so starostlivosťou o dieťa v súlade s najlepším záujmom dieťaťa? Aká je realita?
Príbeh 35/2022 - Správa o činnosti komisára pre osoby so zdravotným postihnutím za rok 2022
štvrtok 04.08.2022
piatok 27.01.2023
Aj tieto otázky sme si museli položiť v prípade matky Sylvie, ktorá prekonala náhlu mozgovú príhodu s trvalými následkami a jej dvoch maloletých detí s autizmom.
Pani Sylvia ostala po náhlej mŕtvici v takom zdravotnom stave, že ako osamelá matka bez podpory širšej rodiny už nedokáže fyzicky zabezpečovať starostlivosť o svoje dve deti, ktoré obe majú autizmus
a vyžadujú si náročnú starostlivosť. Sama si tiež nevie zaplatiť domácu opatrovateľskú službu alebo výpomoc, keďže sa vzhľadom na trvalé následky nevie vrátiť do zamestnania, a tým pádom je po finančnej stránke odkázaná na podporu štátu vo forme invalidného dôchodku.
Štát jej navrhol jediné riešenie, a to umiestniť deti do ústavnej starostlivosti v centre pre deti a rodinu na strednom Slovensku, a teda súd jej rozhodnutím deti z osobnej starostlivosti odňal. Pani Sylvia nenamietala, pretože sa cítila vinná za svoju fyzickú nespôsobilosť sa o deti ďalej starať, a zároveň povinná byť vďačná za akúkoľvek pomoc.
Zmierila sa s tým, že nedokáže svoje deti pravidelne navštevovať, lebo zariadenie je vzdialené skoro 200 km od jej bydliska a ona takú dlhú cestu vzhľadom na zdravotný stav nezvládne.
Zmierila sa aj s tým, že už viac nemá dosah na ich výchovu a dennú starostlivosť o ne, pretože síce o svoje rodičovské práva neprišla, ale centrum nemá kapacitu na dennej báze konzultovať prístup k deťom s ich rodičom. Všetko prijala, lebo dostala také usmernenie, že iné riešenie nie je, a pokiaľ sa jej to nepozdáva, môže si deti zobrať domov, ale následne sa bude zodpovedať za prípadné zanedbanie starostlivosti o svoje deti.
Pani Sylvia tak svoje deti videla za 4 roky osobne len párkrát, pričom počas pandémie ochorenia COVID-19 to nebolo možné vôbec.
Nemala ani kontakt so svojimi deťmi cez telefón alebo videohovor, lebo na ich zabezpečovanie centrum taktiež vraj nemá kapacitu. Centrum vnímalo ako postačujúce, že matke občas pošle fotky detí a telefonicky jej o nich poskytne základné informácie.
Čo však už pani Sylvia nezniesla, bolo vidieť výrazný regres u dcéry. Oproti synovi má ťažšiu formu autizmu aj stupeň mentálnej retardácie. Dcéra postupne stratila hygienické návyky, schopnosť chodiť do školy či vonkajšieho prostredia, pričom nastal celkový úpadok kvality jej života.
Navyše, začala mať výrazné sebapoškodzujúce prejavy, ktoré však centrum vyriešilo tak, že jej natrvalo začalo fixovať ruky pod vrchným oblečením, čo viedlo k tomu, že prestala používať ruky úplne: nehrá sa, nekreslí, neumýva sa, nekonzumuje s pomocou rúk stravu a podobne
.
Po dlhom rozhovore s pani Sylviou sme získali také informácie, že sa nám nechcelo veriť, že situácia môže byť až taká zlá, ako ju opisuje, zvlášť pod dozorom štátu. Osobne sme preto navštívili centrum a zistili sme, žiaľ, že pani Sylvia ani v najmenšom nepreháňa.
Len preto, že pani Sylvia utrpela ťažkú mozgovú porážku, fakticky prišla o svoje deti.
Štát ich pred viac ako 4 rokmi umiestnil do centra, pričom odvtedy situáciu ani neprehodnocoval, ani nehľadal vhodnejšie riešenie. Deti v zásade vytrhol z ich domova a nevykonával žiadne kroky, aby sa deti mohli do svojej rodiny vrátiť, či aspoň mali so svojou matkou čo najužšiu väzbu.
Navyše, starostlivosť zabezpečovaná centrom nespĺňa požiadavky poskytovania starostlivosti v ich najlepšom záujme a neposkytuje podmienky na dosiahnutie čo najlepšieho vývoja a zdravia. Práve naopak, najmä dcéra pani Sylvie výrazným spôsobom stráda, čo sa kvality života týka, v porovnaní so starostlivosťou, ktorú dostávala v domácom prostredí. Nielenže jej centrum ako dieťaťu s ťažkou formou autizmu nebolo schopné za 4 roky vytvoriť vhodné podmienky a prijať primerané úpravy, ako je napríklad ochrana pred hlukom, na ktorý je extrémne citlivé a zhoršuje to uňho prejavy sebapoškodzovania, ale ako riešenie týchto negatívnych dôsledkov v jeho správaní zvolilo extrémne nehumánne riešenie vo forme faktického zbavenia dieťaťa funkcie rúk.
Ktoré články Dohovoru boli porušené:
Článok 7 - Ochrana detí so zdravotným postihnutím
Článok 15 - Ochrana pred mučením alebo krutým, neľudským či ponižujúcim zaobchádzaním alebo trestaním
Článok 17 - Ochrana integrity osobnosti
Článok 19 - Nezávislý spôsob života a začlenenie do spoločnosti
Článok 23 - Rešpektovanie domova a rodiny
Článok 25 - Zdravie
Dohovor v Článku 7 zdôrazňuje potrebu zabezpečiť deťom so zdravotným postihnutím plné využívanie všetkých ľudských práv a základných slobôd na rovnakom základe s ostatnými deťmi a konaní o akejkoľvek veci týkajúcej sa dieťaťa so zdravotným postihnutím vnímať ako prvoradý najlepší záujem dieťaťa.
Podľa Článku 15 Dohovoru nikto nesmie byť vystavený mučeniu ani krutému, neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu. Štát sa zaväzuje prijať všetky účinné legislatívne, správne, súdne alebo iné opatrenia, aby sa na rovnakom základe s ostatnými zabránilo mučeniu alebo krutému, neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu osôb so zdravotným postihnutím.
Podľa článku 17 Dohovoru každá osoba so zdravotným postihnutím má právo na rešpektovanie svojej fyzickej a duševnej integrity na rovnakom základe s ostatnými.
Článok 19 Dohovoru zaväzuje štát uznať rovnaké právo všetkých osôb so zdravotným postihnutím žiť v spoločenstve s rovnakými možnosťami voľby na rovnoprávnom základe s ostatnými a prijať účinné a primerané opatrenia, ktoré umožnia plné využívanie tohto práva osobami so zdravotným postihnutím a ich plné začlenenie a zapojenie do spoločnosti. Štát sa zaväzuje zabezpečiť aby osoby so zdravotným postihnutím neboli nútené žiť v určitom konkrétnom prostredí a poskytnúť im na tento účel vhodné podporné služby.
V oblasti ochrany rodiny Dohovor v Článku 23 zaväzuje štát poskytnúť osobám so zdravotným postihnutím primeranú pomoc pri výkone ich povinností spojených s výchovou detí, vrátane včasné a úplné informácie, služby a podporu. Deťom so zdravotným postihnutím má štát garantovať rovnaké práva, pokiaľ ide o život v rodinnom prostredí. Zároveň platí, že dieťa nesmie byť v nijakom prípade oddelené od svojich rodičov v dôsledku jeho zdravotného postihnutia alebo zdravotného postihnutia jedného či obidvoch rodičov.
Vo vzťahu k ochrane zdravia osôb so zdravotným postihnutím Dohovor v Článku 25 zaväzuje štát uznať ich právo na dosiahnutie najlepšieho možného zdravia bez diskriminácie na základe zdravotného postihnutia, pričom štát musí poskytovať zdravotnú starostlivosť, ktorú osoby so zdravotným postihnutím vrátane detí a starších osôb špecificky potrebujú v dôsledku svojho zdravotného postihnutia, a to vrátane včasného zistenia, prípadne intervencie a služby určené na minimalizáciu alebo prevenciu ďalšieho zdravotného postihnutia.
Už v rámci osobnej návštevy centra pre deti a rodiny na strednom Slovensku sme upozornili na to, že
trvalá fixácia rúk dcéry pani Sylvie spôsobom, ako je realizovaná, je možné označiť za neľudské a ponižujúce zaobchádzanie a centrum musí nájsť menej invazívny a šetrnejší spôsob vo vzťahu k jej fyzickej a psychickej integrite, ako jej zabrániť v sebapoškodzovaní.
Zároveň sme centrum upozornili na nevhodnosť podmienok, v ktorých je vzhľadom na svoju diagnózu autizmus umiestnená, a nedostatky v realizácii primeraných úprav, ako je napríklad ochrana pred hlukom, ktorý ju extrémne dráždi, ako aj pred rušivými externými vplyvmi zo strany ďalších detí. Vo vzťahu k zabezpečeniu kontaktu detí s matkou sme centrum upozornili, že je
neprijateľné, že deti sú od svojho domova vzdialené 200 km, a že centrum s úradom práce nehľadajú vhodnejšie riešenie
. V tomto smere sme centru pre deti a rodiny v súčinnosti s úradom práce, sociálnych vecí a rodiny uložili opatrenia na nápravu.
OPATRENIA NA NÁPRAVU
Centrum pre deti a rodiny v súčinnosti s úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Okamžité upustenie od nepretržitej fixácie rúk maloletej pod oblečením.
Okamžité vytvorenie primeraných úprav pri zabezpečovaní starostlivosti o maloletú, zodpovedajúcich jej individuálnym potrebám vzhľadom na dôsledky zdravotného postihnutia (najmä hlučnosť prostredia, absencia zmysluplných aktivít s vhodným terapeutickým účinkom).
Zabezpečenie pravidelného priameho kontaktu matky s maloletými deťmi.
Nájdenie vhodnejšieho zariadenia zabezpečujúceho starostlivosť o deti bližšie k bydlisku matky, resp. iniciovanie zmeny formy starostlivosti o maloleté deti smerom k navráteniu detí do starostlivosti matky.
Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny v súčinnosti s úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Vykonanie hĺbkovej kontroly stavu zabezpečovania starostlivosti o deti so zdravotným postihnutím v centre pre deti a rodiny.
Iniciovanie zmien v systéme starostlivosti o deti v podmienkach ústavnej starostlivosti tak, aby poskytovaná starostlivosť zodpovedala najlepšiemu záujmu každého dieťaťa vzhľadom na jeho individuálne špecifické potreby.
VYHODNOTENIE OPATRENÍ
K 10. marcu 2023
V čase uzávierky Správy o činnosti komisára pre osoby so zdravotným postihnutím za rok 2022 ku dňu 10. marca 2023 sme nemali spätnú informáciu o splnení uložených opatrení aj vzhľadom na ich priebežné ukladanie z našej strany (najprv ústnou formou počas šetrenia, písomná forma so žiadosťou o spätnú informáciu bude nasledovať v roku 2023).
Zároveň sme si ale nevyhnutne položili otázku, ako je vlastne štát pripravený poskytovať rodičom a ich deťom dostupnú pomoc v krízových situáciách, akou bola táto, a či je táto pomoc aj dostupná, resp. v súlade ľudskoprávnymi štandardmi. Odpovede bude náš úrad hľadať v hĺbkovom prieskume tejto problematiky.
Podnety
Galéria
Prílohy
Dátumy
Názov
Referát
Stav
04.08.2022
Zaobchádzanie s dieťaťom s autizmom v centre pre deti a rodiny
Podávateľka podnetu upozorňuje na neľudské zaobchádzanie s dieťaťom s autizmom v centre pre deti a rodiny, ktoré zrejme nie je uspôsobené na poskytovanie starostlivosti pre deti s takouto diagnózou a žiada o okamžité prešetrenie situácie z vlastnej iniciatívy komisárky pre osoby so zdravotným postihnutím.
Nezadané
Podnet na preskúmanie
KZP/0363/2022/07R
E-mail
Koná sa
Referát starostlivosti o maloletých
JUDr. Lenka Bodnárová
Žiadne prílohy